Jedna z vecí, ktoré pečiem bez nakúkania do môjho receptára je práve barches. Toto šábesové pečivo pečiem častejšie ako čokoľvek iné a to každý týždeň. Odskúšala som naozaj veľa rôznych receptov, z ktorých niektoré pochádzali z Talianska, iné z USA, ale najlepší je jednoznačne tento. Nepochybujte, že každá židovská rodina má ten svoj obľúbený, niekto slanší, niekto sladší. Som si ale istá, že v každej rodine, kde sa barches pečie sa naňho teší celá rodina od momentu, keď sa z kuchyne začne rozliehať jeho krásna vôňa.
Barches je možné piecť z múky zo piatich rôznych múk – pšeničnej, žitnej, špaldovej, jačmennej a ovsenej. Pri vykysnutí cesta sa v niektorých prípadoch oddeľuje malú časť a spáli sa v peci ako symbol obety. Pletieme ho zo štyroch, či šiestich prameňov. Ak si neviete rady, nevadí ak bude upletený aj len z troch. Na sviatok Roš Hašana sa pečie okrúhla chala ako symbol nekonečnosti života. Vyjadruje nádej, že ďalší rok prežijeme bez nepríjemných prerušení a v pokoji.
Nechať barches riadne vykysnúť je zásadné. Kysnuté cesto proste potrebuje svoj čas. Odporúčam ho piecť pokiaľ možno na poslednú chvíľu. Čerstvo upečený je neporovnateľne chutnejší.